Dievčatko Brell

(úryvok tretí)

Sova sa zahľadela do očí Brell. Brell ale mala opäť pocit, že to nie sova, ale strom sa na ňu pozerá.

Sova pokračovala:

„Len ty môžeš zastaviť to, čo prichádza.“

„Ja. Prečo ja?“ preľakla sa Brell.

„To je zatiaľ nezodpovedaná otázka. Neviem prečo. Ale viem kam musíš ísť aby si sa dozvedela ako,“ znel monotónne hlas sovy.

„Tak teda kam mám ísť?“

„Na ostrov obrov, vyhľadať strážkyňu kľúčov. Ale pamätaj. Nemusíš. Choď z vlastnej vôle, ináč,...“ sova sa odmlčala a zavrela oči.

„Ináč čo? Čo sa stane, keď nepôjdem? Kto nás to ovládne? Musíš mi predsa povedať viac! Kde je ten ostrov? Ako sa naň dostanem?“ Brell mala ďalšie a ďalšie otázky, ale sova akoby spala. Brell neostávalo nič iné, ako čakať kým sa sova preberie. Tá chvíľa sa jej zdala nekonečná.

Sova otvorila oči.

„Vševediaci strom nám už viac nepovie. Myslím, že je čas ísť, dievčatko Brell.“